Ako sme sa sťahovali I.
V júli 2006 padlo definitívne rozhodnutie - sťahujeme sa z nájomnej stajne do "vlastnej". Nie že by v tej nájomnej bolo vyslovene zle, ale keďže sme boli "problémoví" - chceli sme mať kone vonku 24/7, s čím bola spojená náročnejšia starostlivosť v zime, museli sme preč.
Mali sme šťastie - nové miesto sa nám podarilo objaviť kúsok od pôvodného. V rovnakom areáli družstva sme si prenajali bývalý prasačinec spolu s prilahlým priestorom a pustili sa do roboty...
Prvoradou úlohou bolo prebiť si cestu cez 2-metrovú burinu do budúcej stajne. Teda keby len burinu - žihlava tam rástla jak keby ju niekto vysadil. Potom zasadla rada - a vymýšlalo sa čo a ako zbúrať, postaviť, opraviť... A začalo sa makať.
Vnútri to vyzeralo dooosť zle - plesnivé steny, kopec bordelu na zemi, sklo, železá, pavučiny a moje oblébené pavúky. Vonku pomaly ešte horšie - okrem buriny tam bola kopa mladých stromčekov tiež velmi zavadzajúcich, zo zeme kade tade trčali železá (z toho čo sme tam našli by sa dal postaviť menší traktor), vedro, koleso ani pohár v zemi neboli nič zvláštne. A korunovala to ooobrovská kopa pôvodne špagátov - teraz to bolo prepletené, zhnité a zarastené burinou. Takže vyhrnúť rukávy a do práce...
V auguste sme vyčistili od buriny a odpadu budúci výbeh. V "stajni" sme zrušili starú omietku. vydezinfikovali a nanovo vymalovali. Nepotrebné priečky sa zbúrali, nové sa postavili.
Koncom septembra sme ohradili časť výbehu a presťahovali tam nových obyvatelov - Sunny, Gregor a Vinnie sa síce prvú noc pokúsili prebúrať von a vrátiť sa do pôvodnej stajne, ale o dva dni sa spokojne zabývali. Ako strecha im zatial slúžili len stromy lebo vnútrajšok ešte nebol hotový, ale počasie nám našťastie prialo a bolo sucho a teplo.
V októbri bola konská časť stajne hotová - ich polovica ohradená, vyspádovaná, kŕmitko na seno sme zbúchali z pôvodnej výstuže priečok.
A konečne prišla na radu tá naša časť. Zateplená šatňa, po nej klubovňa s Peterkami a nakoniec aj budúce WC - síce zatial bez WC a vody, ale však všetko časom bude :o)
V decembri sme už boli natolko zabývaní že sme tam spolu s našim zverincom oslávili Silvestra.
Zima bola tento rok našťastie mierna, sneh vôbec, iba blata po členky... Kone sa už v malom výbehu deeesne nudili, tak sme vo februári zase vyhrnuli rukávy a rozšírili výbeh na pôvodne plánovanú velkosť. Ešte že nemrzlo, inak by tie koly do zeme asi nešli... Koniskám sa najprv nový priestor videl vrcholne podozrivý, ale na druhý deň už do stajne ani nepáchli a nos od trávy odtrhli iba keď spali alebo pozorovali kone u susedov :o)