Jdi na obsah Jdi na menu
 


Opäť po dlhej dobe

27. 9. 2008

Zase som mala flákarinu. Truba riešila sťahovanie, z podnájmu k rodičom a potom do baráku, niekde na opačnom konci mesta. Popri tom furt rieši niečo so psami, dokonca boli na pretekoch či kde. Chúďatká malé. Ešte že so mnou také chute nemá.

Ale usúdili spolu so Zuzkou, že už je načase zase so mnou niečo robiť.Vzhľadom na počko sa rozhodli zobrať ma na jazdiareň. Bola som taká veslá už pri sedlaní, ale tak s mierou. Trubka si dokonca odhodlane aj prilbu narazila. Na jazdiareň som sa vopchala s radosťou. Pred týždňom som sa tam pretlačila cez Bášku a celkom sranda bola, fajn trávička, chytiť som sa samozrejme tak ľahko nedala. Čo tak si to zopakovať? Ale trubka nepustila. Ale ani nič iné okrem držania nezvládala. Tak ma dala chytiť Zuzke, že dotiahne a nastaví si strmene. To už som blbla riadne a v nej začínali bublať nervíky. Tak som ešte pridala - začala po Zuzke hrabať a snažila sa postaviť na zadné. To si už cvrkla úplne a že ona na mňa teda nepolezie, že dnes fakt nie. Ale miesto voľna som na chrbát vyfasovala Zuzku. Odtrhla ma od trávy, čo som okomentovala vyhrbením a sériou úskokov a prískokov a výskokov. Trubka to len okomentovala "už by som bola na zemi".

Celé jazdenie pokračovalo vp odobnom štýle. Chvíľku ja nič, ja muzikant, potom úsok, výskok, útek... Ale tej Zuzky sa nedá zbaviť. Ešte som musela aj potupne klusať a točiť sa. Tak som vytiahla posledný tromf z rukáva - davaj na zadné. Skoro som sebou sekla - a  prišla akurát tak holeň a šlap do predu. Zrada.

Nakoniec som rezignovala. Chvíľu po tom som dostala voľno, že vraj mám toho už dosť. No to si myslím aj ja.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

Portrét