9.9.2008 - po mesiaci
Tak panička na mňa serie. No vyše mesiaca mi sem nedala ani písmenko, asi ju fakt vymením. Mno, čo sa u nás udialo...
po tej vydarenej vychádzke v lese sme sa vybrali na ďalšiu - smer pole, naša bývalá trasa. Aaaale - pole medzitým zožali, takže mooore priestoru na všetky strany. Zatočili na našu cválaciu cestičku a že nacválame. No po pár skokoch som si trošku poskočila, raz na predné, potom na zadné...potom zase na predné. A tak, nov šak viete, trochu radosti zo života som prejavila. Trubka mala plné ruky a nohy roboty, aby sa udržala vôbec v sedle, takže smer môjho hopkania vôbec neriešila. Tak sme sa zrazu ocitli na poli a ja som mala cestu voľnú, neblokoval ma Gregorov zadok. Ona ma ešte podporila holeňami, tak som teda vyrazila vpred. Ale po chvílke si už nejako upratala ruky nohy a začala ma brať späť, že po poli sa nebeží. Jak nebeží? Prečo nebeží? Mne sa to predsa celkom páčilo. Domov sme sa už vliekli len krokom a dokonca sa na polceste vymenili, lebo som sa stále snažila pásť. Že som jej pri tom trochu vyťahala ruky a pridala pár mozolov je jej problém, mala ma nechať v klídku žrať a nepindať mi do toho stále.
Potom zmizla na dovolenku a krásne 3 týždne som mala s jazdením pokoj. Síce sa medzi 2 dovolenkami prišla ukázať, ale ušiel sa mi len kúpeľ, ktorý bol celkom fajn, konečne tie štípance menej svrbeli.
No a po dovolenke - zradaaaa, musela som na jazdiareň. No fakt, také to ohradené pieskové čudo, kde sa skrýva asi tak milión bubákov. Donútila ma prejsť 2 kolečká, ktoré sa na kolečká vôbec nepodobali. Ja som pri tom totiž strúhala ukážkové prekroky a dovnútra zadok a podobné cviky. Niekto predsa musel strážiť tých bubákov, že ano. A aby si nemyslela, tak som jej cestou do stajne zdrhla aj so sedlom a uzdečkou. Ale nič som neroztrhla ani neodrela, tak nech si to láskavo váži, to bolo len také malé upozornenie, že má na jazdiareň zabudnúť.
A ešte som skoro zabudla - dostali sme očkovanie. Au au auuuuuu. Snažila som sa brániť zubami kopýtkami, ale proti Zuzke sa to nedá. Drapla ma za ucho a za kožu na krku a bolo vybavené, som sa bála aj dýchať. A vraj o mesiac preočkovanie. No asi ich zožeriem už preventívne predtým.