Jdi na obsah Jdi na menu
 


9.3.2008 - prvá vychádzka

11. 3. 2008

Umireim. Fakt. Vôbec nechápem, čo mi to dnes spravili. Deň vyzeral spočiatku sľubne - vyhrievali sme sa na slniečku, trubky makali s lopatou a hrablami a upratovali zadný výbeh. My sme im občas asistovali - zavadzali pri fúriku, rozhrabávali pohrabkané kopy sračiek, vysypávali vrecia s pozbieraným bordelom. No boli sme úplne hodné koníčky. A potom prišla zrada.

Odchytila ma vzadu vo výbehu, ani brániť som sa nestihla. A zase dovliekla to otravné sedlo. Ale tentokrát iné, vraj anglické. Lebo že je ľahšie a stabilnejšie na mne ako to westernové. No mne je to tak jedno, ja nechcem žiadne. gregor dostal tiež jedno, ale ten somár sa tuší normálne tešil, zradca jeden.

A išlo sa von. Najprv to vyzeralo na pešiu prechádzku, to by som ešte prežila, ale potom... Moja trubka hopla na Gregora a ja som vyfasovala Zuzku. Pichli ma Gregorovi za zadok a musela som šlapať. Najprv som nevedela kde mám nohy, takže som chtiac nechtiac šlapala, ešte by mi náhodou Gregor ušiel a čo potom. Ale po čase som zistila že keď zastavím ja, on tiež. Tak som zostala stáť, že čo sa bude diať. Dobre hádate, nedialo sa nič, len som musela zase šlapať dopredu. Našťastie nie moc ďaleko, po chvílke sa otočili a išlo sa domov. Skúsila som navrhnúť nejaký rýchlejší pohyb vpred, po pleci som vyrazila do pola, ale po pár metroch som si nevedela poskladať nohy, tak som sa potupne vrátila Gregorovi za zadok a doťapkala až domov.

Po návrate som to zapichla do zadnéhu rohu výbehu a spinkalaaa. Bola som úplne KO a tie zrúdy sa na tom ešte smiali. A vraj sa to bude teraz častejšie opakovať. Asi zbalím kufre a zdrhnem.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

Portrét