6.1.2008 - lad a lad a zase lad
Dnes neprišla, huraaaa. Teda ako mala to v pláne, snaha bola, ale počasie sa zlutovalo - odvčera večera pršalo a mrzlo, takže všade skoro centimetrová vrstva ladu a jej sa nepodarilo dostať do auta. Ešte že je taká "šikovná", i ha haaaa
Aj keď...no, až také super to nebolo, ono sme sa nedostali ani my, ale do stajne. Ten betónový plácek pred ňou bol úplne nepoužitelný. Vlastne väčšina výbehu bola nepoužitelná - rozrytý tankodrom, zmrznutý na kosť a teraz pokrytý ladom, no po tom sa ani chodiť nedalo. zuzka nás našla bezradne stojacich vzadu vo výbehu, kde bolo aspoň relatívne rovno.
Zuzka nás ale zachránila - nabehla (teda vlastne došmýkala sa) s fúrikom na jazdiareň, nakopala do neha trochu piesku a plížením a šmykom vpred ho dotrepala do stajne. Nasledovalo rozbíjanie ladu - celkom zaujímavá podívaná - a potom nám to posypali pieskom. No paráda, konečne sme mohli k senu, už som skoro umrela od hladu, však som už pár hodín nemala nič v hube, čo keby som pol kila schudla, však to by bola tragédia...