4.8.2007 - že výcvik...
Im tá včerajšia lekcia nestačila... Dnes ma zobrali zas, ja už nemám slov... Nasedlali, doviedli na jazdiareň - a odsedlali. Zuzka sadla na Gregora, zobrala moje vodítko a nútili ma chodiť vedla neho. To mi ešte celkom išlo, kým chcú len kráčať tak im teda urobím radosť. Ale nevedia si nič vážiť - za chvílku ma trubka zobrala na lonž a že naklusať. No to víš, ani omylom - zdrhla som jej. Teda čiastočne zdrhla, zostala sa držať konca lonžky a elegantnými dvojmetrovými skokmi bežala za mnou. Zapichla som do trávy aby som jej názorne ukázala ako si predstavujem výcvik - no nepochopila. Zase ma odviedla a zase že naklusať - tak som jej zdrhla definitívne, snažila sa ma udržať, ale nemala šancu. Nechala som sa pri tráve akože chytiť - a zdrhla zas. To už riadne sprosto nadávala, tak keď ma zase chytila, už som nezdrhala. A ona? Ona fakt nevie čo chce - odopla lonž a zase ma začala s bičom hnať dokola. A nie len ona - aj Gregor, zradca jeden. Mal síce na sebe Zuzku s bičom, ale aj tak ju mal zo solidarity vysadiť niekde na zábradlí a behať so mnou...
Uštvali mia riadne, nakoniec som bola celkom rada že už nemusím behať a poslušne som prišla. A oni? No, no ja už ani neviem čo povedať - zase na lonž a zase naklusať. To už som sa vážne naštvala a po tej trúbe blbej chcela skočiť. Ale mala v ruke bičík, dostala som potupne po nose a naklusať nakoniec musela, inak by ma tam snáď nechali doživotne. Ale slubujem že nabudúce už sa tak potupiť nenechám.