4.-6.4. - Romanca
Máme nového podnájomníka. Je to 7 ročná šimla a mne sa teda vôbec nepáči. Zavreli nás do zadného výbehu, ju pustili do predného a čakali, čo sa bude diať. Ja som sa jej cez tú pásku snažila vysvetliť, že ju tam vôbec nechcem, robila som nájazdy, ale tá mrcha sa ani nepohla a ja som na ňu cez pásku nemohla. Však ja jej to spočítam, keď ju dajú dole...
Ľudské osadenstvo stajne sa rozhodlo, že si dnes spraví vítanie jari - rozložili gril, nakúpili kura, pivo a ostatné nezmysly a hulákali nám tam do 3 ráno. Síce im trochu cvakali zuby, keďže v noci ešte moc jarne nebolo, ale 3 ohne to spravili a nepomrzli. Nie že by mi chýbali, ale kto by nás kŕmil, že ano.
V noci sme to pre zmenu osladili my im. Romanca išla do minivýbehu a my sme ju samozrejme museli mať pod kontrolou. Takže náš program vyzeral nejako takto. Nahrnúť sa dnu k senu, patrične sa pri tom pobiť a za 5 minút vyšprintovať von, zase s patričným dupotom. Psi nám popri tom asistovali zúrivým štekaním, takže panička mala vražedné chute na všetkcýh štvornožcov v dosahu. Ale bola moc lenivá vyliezť z teplého spacáku. Škoda, klidne mohla, stejne by jej to bolo prd platné.
Keď spánok o 8 ráno definitívne vzdali, my sme spravili čo? Áno, zalahli spať, po takej náročnej noci sme si predsa museli oddýchnuť.
Okolo obeda pokračovala zoznamka s Romancou, ešte stále len cez pásku. Nájazdy som už nerobila, stejne to nemalo zmysel. Ale štve ma to stále, už nech tú pásku dajú dolu.
Poobede mali dvojnožci upratovaciu brigádu - zbierali hovná po celom výbehu, aby nám pekne rástla trávička. Tak toto sa mi páči, to by mohli aj častejšie. My poflakovať po výbehu, oni makať aby sme sa my mali lepšie. Tak to má byť.
V nedelu som sa konečne dočkala - pásku dali dolu. Teda najprv k nej pustili Gregora, potom Vinnie a Cashu. Gregor podrazák sa s ňou dokonca skamarátil, pche. Vinnie ju naopak poctivo hnala po celom výbehu a Cashu - no malá Cashu prvý krát v živote odohnala koňa, gratulujeme.
Mňa pustili až nakoniec, spolu s Rangim. No hneď som jej to vyrazila vysvetliť - a dostala som kopanec. Do pleca. Hanba najväčšia. Síce mi len odrala pár chlpov, ale aj tak. Musím si na ňu asi dávať väčší pozor, som ju podcenila. Ale ja si na svoju chvíľku počkám, bacha na mňa, som zlýýýýý kôň.