Jdi na obsah Jdi na menu
 


3.6.2006 - pokus o vychádzku

5. 6. 2007

No dnes som bola po dlhej dobe vonku. Som myslela že ako odškodnenie za včerajšie striekanie repelentom ma zoberú na krásnu zelenú lúku kde sa budem napchávať do prasknutia. Ani neviem ako ma to vôbec mohlo napadnúť - však majitelka ma vôbec nemá rada a ani trošku nechápe moje potreby. V presvedčení že si mám zvykať na sedlo a na ňu v ňom (zase to blbé zvykanie, neviem čo s tým furt má) ma osedlala a išlo sa. No prvú polhodinku som bola dobrá, stále som čakala že dojdeme na tú lúku. Ale furt nič - tak som to zapichla na pole s kukuricou. Xa, trubka pri tom nadávala že orať pole teniskami nemá v popise práce, ale to je jej problém. Potom sme to otočili smerom domov. Pár krát som ešte skúsila akciu "Útek na pole" ale už neúspešne, vždy ma stočila okolo seba, tak som to vzdala - koho to baví stále chodiť dokola.

Ale to som ešte nevedela akú zradu najväčšiu si na mňa vymyslela - v polke cesty domov to stočila na inú cestu a že si ešte dáme kolečko okolo družstva. No moc sa mi to nepáčilo, zaváňalo to nejakým podrazom, ale tak ako prejav dobrej vôle som išla - možno ma potom pustí do tej kukurice, chápete. Ale dobrá vôla ma prešla s prvým pohladom na družstevné hnojisko - smrad že by som si na nose najradšej spravila uzol a tie obrovské trepotajúce sa plachty. Tak to teda niee, tade ja nejdem, čo keď ma zožerú. Predviedla som pár ukážkových štartov s pokusom o čelom vzad, ale zase soms a dočkala len toho blbého kolečkovania. Ale tentokrát som jej to nedarovala - kolečkovali sme dobrých 50 metrov. Družstevníci budú zajtra riešiť záhadu vydupaných kruhov, určite to zvalia na nejakých ufónov i-haaaa :o)

Dobre, uznávam, trošku som to asi prehnala, ale naozaj som chcela byť čo najskôr doma. A za to že je ona taká trubka a napriek slubovaniu že bez rukavíc ma už nikam neberie si ich zase nezobrala a urobil sa jej pluzgier - no za to ja naozaj nemôžem. Hneď ako sme z polnej cesty prešli na asfaltku som sa trošku ukludnila - predsa len sa mi to viac šmýkalo a hlavne som to tam poznala, však tade sme chodiwwEvali často. Tak ma trubka vrazila Maťovi a fúkala si bolavé prsty. Si myslela že to je len tak, niekomu inému ma dať a kašlať na mňa? Žiadne také - som mu riadne poskákala po nochách a obidvoch aby im nebolo lúto I HAAAA.

Prisahám že vedieť čo ma čaká chvílku na to tak mu tie nohy polámem. Ona na mňa vysadla, verili by ste tomu? Ledva sme boli v areáli a ja sa už úplne ukludnila  - šup a bola hore. Ani trik s pretáčaním sedla mi už nevyšiel, ten poprsák vážne funguje. No nejako som sa domotala pred stajňu, ledva som prepletala nožičkami lebo ma nejako divne nechceli poslúchať a oni sa mi ešte smiali hnusoby. Tak som tesne pred výbehom zahrala dostihový štart (ten ftáčik čo vyletel zo stromu mi predsa mohol vypichnúť očičko) - ale udržala sa mrcha jedna. Tak som rezignovala a domov ju doviezla, nech má teda radosť. Však ja do ďalšej vychádzky niečo vymyslím ako jej to jazdenie vytĺcť z hlavy.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář