31.10.2007
Zrada najväčšia - odkedy sa zmenil čas na zimný som zvyknutá mať cez týždeň pokoj. A dnes - dnes pustili trubku skôr z práce, takže sa dorútila týrať ma- Akože ohlávka, vodítko a ide sa von. No šlapala som celkom poslušne, pri odväzovaní špagátu cez cestu som dokonca zostala stáť, iba oči som vytreštila. Ale jej to nestačilo - ťahala ma ďalej a tam sa mi už teda vôbec nehcelo. A keď spoza stromov vybehli kone (suseda tam má vyýbeh) tak sa skoro pos*ala aj ona. Tak načo ma tam ťahá trubka. Ale nezdrhla som, len som obehla pol kolečka a zostala stáť s vytreštenými očami. Vraj že kluuuuud, nič sa nedeje, dáme hlavu dooooole, a vnímame, haloooo, tu som ty tela blbeeee, aj maškrtu mám, aaahaaaa... No tú som si zobrala a čumela ďalej. Nakoniec sa jej podarilo v klídku ma otočiť a že ide sa domov, na dnes stačilo. No žiadne také - chcela byť vonku tak budeme vonku. Už sa stmievalo, na družstve niekto chodil, no toľko vecí na čumenie že som sa odmietla pohnúť. Prežili sme dokonca aj traktory ktoré sa vracali z poľa. Ale pohnúť som sa stále odmietala. Tak sme stáli...a stáli....a stáli...občas som sa o krok pohla a zase sme stáli... Nakoniec sa uchýlila k podplácaniu - ukázala mi maškrtku v ruke, ale nedala mi ju kým som sa nepohla. Nakoniec sme tie 2 metre po 15 minútach prešli a spokojne došli do stajne. Ale vraj je to u mňa celkom pozitívna zmena - nesnažila som sa ju prejsť a cestou aj dokopať, ale iba som stála. No keď sa jej to tak páči tak ja budem stáť častejšie, s tým nemám problém...
P.S. Oslík už býva s nami. Nikto nevie ako sa mu to podarilo, proste ho našli jedného dňa s nami vo výbehu. Tváril sa spokojne, my sme sa ho nesnažili zabiť, tak ho s nami nechali. Tvári sa ako najväčší král, stojac na zadných kúše Gregora do brady a snaží sa presvedčiť kobyly v ruji aby to nejako vymysleli, však on je žrebec - síce malej, ale šikovnej, i-hahaaaa