Jdi na obsah Jdi na menu
 


30.4.2007 - prvé nasadnutie

15. 5. 2007

Pomooooc, zradaaaa, niečo mi narástlo na chrbteeeee...

Obrazek

Stojím si tak vonku, žeriem, nechávam sa škrabať (dokonca som ju donútila vyliezť na zábradlie aby mi dočiahla poriadne aj hore na chrbát, tam sa mi o stromy blbo škrabe) keď sa mi zrazu niečo oprelo o chrbát. Som sa aj chcela zlaknúť ale nechcelo sa mi, bolo moc teplo, tak som sa len kukla že o čo sa snaží... No vyzeralo to že sa len snaží dočiahnuť aj na môj druhý bok. Prečo cez chrbát neviem, teda teraz už viem, bol to len podlý podraz!!! Vtedy netušiac čo ma čaká som ju nechala tak. Keď si cezo mňa prehodila aj nohu ani som uchom nepohla - však nech si tam cvičí keď ju to baví, ja predsa kvôli tomu žrať neprestanem. No a zrazu kukám jak tela na nové vráta - ona si na mňa snáď sadla! A ešte sa aj fotiť nechala - no to už je fakt drzosť!!! Na jej šťastie zliezla skôr ako som sa stihla spamätať. Potom ma chválila že skoro vydrela všetku srsť na krku - to mi mala radšej mrkvu doniesť, trubka jedna...

A aby toho nebolo málo - hodila na mňa zase tú divnú vec a že ide sa von... No fajn, tam je aspoň krajšia tráva. Ale nieee, žranie sa nekonalo. Miesto toho ma vliekla k susedom - vraj ideme pozrieť do kruhovky a zase mlela niečo o zvykaní si. Ja furt nechápem na čo si to mám akože zvykať... Takže som sa z toho vyvliekla - najprv som sa desne bála lana zmotaného pri plote - čo keby vyskočilo a kuslo ma. Potom sme stretli jeden koňožravý sud - teda hlavne ten papier čo sa v ňom trepal vyzeral velice nebezpečne. A keď sa mi za zadkom z ničoho nič objavila jedna trubka z vedlajšej stajne - to som sa už naozaj zlakla, skoro som si na zadok sadla... A ona sa mi smiala, no chápete to? Som myslela že sa urazene otočím a odídem domov, ale zrada - vytiahla mrkvu. No, chvílku som zvažovala či si zaslúži aby som si ju zobrala, ale nakoniec som k nej teda došla, nech má radosť. Ale zabudla som sa zlaknúť toho sudu, takže mi už hranie neprešlo a musela som okolo neho prejsť. A tam ďalšia zrada - niečo na 4 nohách, dokonca sa to pohlo, no skoro mi tá mrkva zabehla. A trubka sa zase len smiala že to je len stolička ty blbá. No jak som to asi tak mala vedieť, ja také veci nepotrebujem na sedenie. Ale aspoň usúdila že šokov na jeden krát stačilo a išlo sa domov.

Ale ak ste si mysleli že mi už dala konečne pokoj - omyl... Jak som mala na sebe tú divnú vec tak sa na ňu začala vešať. No stála som a čakala kým ju to prejde. Potom mi zmizla z dohladu - tak som usúdila že je čas ísť domov a klusom to zobrala smer brána. No ale...viete kde tá trubka bola? Na mne! Hneď na mňa začala že Hoooou a zrazu sa objavila vedla mňa. To som už radšej zastala, kým má vodítko v ruke neoplatí sa s ňou hádať. Potom ma už konečne nechala pásť - síce sa ešte všelijako vešala po tom "sedle", ale už na mňa neliezla - na jej šťastie otrava jedna... A doniesla mi kopu mrkvi, takže sa s ňou možno budem aj baviť, ale to si ešte rozmyslím...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Fakt

(klingacik, 17. 5. 2007 22:01)

Jej fakt ti tam daco narastlo uzaj s tym dole kym si na to nezvykne:)

 

Portrét