29.6.2008 - po 2 týždňoch pod sedlo
Dnes bol týrací deň. Najprv vyfasoval sedlo Gregor, doňho Mili a davaj na jazdiareň. Chudák musel skákať (fotky z týrania koníčka).Vonku bolo asi milión stupňov a bilión múch. Mňa, Vinnie a Rangiho opucovali. Samozrejme sa tí dvaja hneď utekali dozadu do výbehu poriadne vyválať v prachu. Ale stejne im to nepomohlo. Gregor pár krát preskákal krížik, my sme zataľ dostali tiež sedlá a že ide sa jazdiť. Panička testovala novú podsedlovku a nové rajtky, tak som sa celkom tešila, ako jej to osladím.
Ledva sme vyšli von, začala som caplíkovať. Len tak decentne, pohadzovať hlavou a tak. Také malé varovanie, že či si to radšej nerozmyslí. No nerozmyslela, jej chyba.
Okolo psa sme prešli relatívne v pohode, ja som sa schovala za Gregora. Akurát Rengi sa pokúsil vystreliť preč, ale so Zuzkou na chrbte to nešlo. Zoradili sme, Vinni prvá, Gregor za ňou, ja jemu pichnutá v zadku a Rengi posledný. No vôbec sa mu ti nepáčilo, dokonca sa pokúsil Zuzku skopnúť, ale nedala sa mrcha jedna. Ja som sa pokúsila o niečo podobné. Hneď ako sme naklusali, vrazila som čumák k zemi, nacválala a trochu si pohopkala. Trubka skoro infarkt dostala, ale moc ju to nerozhádzalo. A viac skákať mi nešlo, predsa len tie nohy ešte mocneposlúchajú. Tak som potupne klusala za Gregorom. Pri ďalšom naklusaní som cválací a hopkací pokus zopakovala. A keď sme odbočili k stohu, nacválala aj Vinnie vpredu. Preteky sa ale bohužiaľ nekonali, dostali sme príkaz zozadu "krok" a pomaly.
Najväčšia sranda ale začala po otočke smerom domov. Gregor sa predbehol dopredu, Maťovi stále naklusával, nervne mlátil hlavou a Vinnie ani trochu nezaostávala. Keď sme prišli na odbočku, boli už pár metrov predo mnou. Odbočili, naklusali a ja v panike aby mi neušli, som vyrazila cvalovým vbok. Trubka stratila pravý strmeň, tak som rýchlo skúsila pohopkať, ale nejako sa tam udržala. Na záver som zaradila zaflekovanie pred jarkom, ale zastavila sa mi o krk, takže zase neúspešne. Síce následne skákala dole - vraj kŕč v lýtku - ale na nohy a oťaže v ruke. Nabudúce musím poskákať trochu viac, vyzeralo to celkom nádejne.
Po chvíľke ochkania a achkania sa vytrepala späť do sedla a domov sme došli trápne krokom, aj keď sme na to všetci mali iný názor. Trubka celý čas komentovala, že si tú prilbu už fakt kúpi. No to som zvedavá...