29.11.2008
Pršííííí. Od rána krásne lialo. Ale ako naschvál to kolo obeda prestalo a spolu s lepším počasím sa dovalila aj ona. A zas to sedlo. Ach jo. Pridali sa aj Gregor a Vinnie. Na pole si trubka netrúfla, vraj by som s ňou zdrhla a poorali by sme družstevníkom pole. A to vadí?
Tak sa išlo klasicky smer les. Ale tentokrát nebol vo svojej koži Gregor. Mne sa pre zmenu chcelo utekať a utekať. Klusalo sa po dedine po asfaltke, v lese sa tak šmýkalo, že nám nedovolili viac ako krok. A kvôli času a podmienkam to po minikolečku otočili smerom domov. Na minilúčke sme ešte poklusali. Ja som sa predviedla ako sa sluší a patrí. Míňali sme skupinku starších pánkov, ktorí zborovo híkali mad tým, akí sme krásni a tak. Tak som im k tomu pridala aj trošku akrobacie na predných a zadných, aby som predviedla, že sme aj šikovní. Len trúba to klasicky nevedela oceniť. Našťastie hneď po jazdení sa zdekovala do preč.