26.10.2008 - jesenný les
So mnou sa niečo deje. Ja som zase bola hodná. Až moc. Vonku krásne, ale nie moc teplo, dostala som western na chrbát, takže bolo jasné - ide sa von. Tak som sa tešila, že som sa nosila ako páv (vraj). Hneď ako sa dalo sme naklusali. Ale Gregor predomnou sa flaaaaakal a nie a nie ho predbehnúť. Raz som mu dokonca dupla na nohu, ale ani to nepomohlo, ešte sme spomalili, lebo začal krívať. Našťastie to rozchodil a išlo sa ďalej.
Klusalo sa veeeeeľa, energia ma dosť rýchlo prešla, Gregor sa mi začal vzďalovať...a v tom ten koňožravý peň pri ceste. Som to bleskovo zaparkovala medzi stromčeky. Trubka to ale čakala, takže nevystúpila, len ma otočila a musela som okolo toho prejsť.
Na takej opustenejšej cestičke sme nacválali. Lístie šuchotalo pod nohami, ale plašiť som sa nestíhala, musela som sledovať Gregora. Cestička sa všeliako krútila, na jednom konári trubka skoro nechala hlavu, ale to je jej problém. Potom sa nám za zadok zavesili 2 otravné psiská a prenasledovali nás až do stajne. Samozrejme aj so svojimi paničkami, vraj spoločenská návšteva. Ale doniesli piškóty, takže môžu prísť aj nabudúce.
Panička ma vychválila do neba a tiež niečo dobré doniesla. Vraj to bola super vychádzka, že som krásne išla a tak. Nno celá namäko. Snáď nepochybovala, že somt á najšikovnejšia kobyla na svete, ja to o sebe predsa viem.