24.5.2008 - prvý cval
Tak dnes ma zase vytrepali von. Vonku teplo, úplne neznesiteľné teplo, muchy neskutočne otravné, vliezli úplne všade. A napriek tomu nás donútili ísť von. Aspoň že som pod sedlo dostala tenkú dečku, nie tú hrubú westernovú. Samozrejme pôvodne nie kvôli môjmu pohodli, ale ako pokus "bude sa pretáčať sedlo viac alebo menej?". No, pretáčalo sa menej. Takže sa ide zháňať tenká westernová deka pod sedlo. Ale kde ju "sa" zoženie, to nikto netuší.
Vonku som bola od začiatku dobrá, úplne najsamlepšia na svete. Žiadne úteky, štarty, úskoky, nič. Maximálne som si trošku doklusala za Gregorom, ak sa mi vzdialil. V kluse som pekne šlapkala na voľnej oťaži. A odmena? Že keď som taká dobrá, skúsia cval. No môžem sa im na to vy*****. Tak ale nacválala som, čo som mala robiť, keď mi Gregor odchádzal. Trubka len stála, držala sa hrivy ako kliešť a snažila sa nezavadzať. Čo je vzhľadom na predĺžené strmene (ďalší z jej dnešných inteligentných nápadov pred vychádzkou) moc nešlo, lietala tam na všetky strany. A úspešne si pri tom zodrala jedno koleno, iha haaaaa. Precválali sme pár metrov, potom som začala liezť Gregorovi na chrbát. Ešte sa totiž v pomalom cvale neudržím a moc rýchlo nás nechceli pustiť, boli pos**té už dopredu, aby neboli preteky kto bude skôr na zemi a kto doma. Nakoniec to dopadlo tak, že Gregor išiel pomaličkým cvalom a ja za ním rýchlym klusom. Trubka zase stála aby mi nezavadzala a zase si drela to koleno. Tak jej treba, aspoň si to nabudúce rozmyslí.
Cestou domov som sa už len vliekla, s vidinou chladnej stajne pred očami. A za odmenu, keď sme prechádzali uličkou v stajni, som im tam nakládla riadnu kopu, nech sa nenudia.