Jdi na obsah Jdi na menu
 


24.1.2008 - zase prechádzka

25. 1. 2008

To čo má znamenať? Štvrtok a trubka dokvitla, to sa mi vôbec nepáči. A že zase prechádzka. No to sa mi už vôbec nepáči...

V zložení Cashu, Albert, Rengi a ja sme vyrazili. Tentokrát ma brala panička hneď od začiatku. Vrak ak niečo vyvediem tak ma vlastnoručne naporcuje. No ha haaa, už sa bojím.

Ale šlapali sme celkom vzorne. Do cesty nám síce vliezlo "šutrovište" - družstvo sa zase raz previedlo, v snahe zlepšiť príjazdovú cestu na ňu naviezlo bordel v ktorom je tolko ostrých šutrov že sa tade báli prejsť autami. A s nami chudáčikmi sa tade nebáli ísť? Síce neviem či kone dostávajú defekt, ale taký šuter v kopyte taky nic moc...

A zrada najväčšia - tentokrát sme sa neotáčali pred východom z družstva, ale až za - vraj si máme trochu zvykať. No ja im dám zvykať, čo keď nás v tej tme niečo zožerie? Však už dnes skoro zožralo - z tej tmy sa na nás vyrútili dva kone od susedov. Teda my sme samozrejme vedeli že sú to kone a ešte k tomu od susedov úplne od začiatku, ale museli sme trošku zahrať divadlo - ja som paničke skoro vyrazila zuby jak som vystrelila s hlavou hore, Rengi vrástol klasicky do zeme a ani pohnúť, oslík sa pre zmenu hýbal až moc... jediná Cashu nám to kazila, blbka sa skoro ani neotočila. Ja som sa ešte snažila o "idem za nimi sa pozdraviť, teba v ceste vôbec nevidím a na vodítko kašlem", ale trubka mi to pokazila, dostala som po čumáku a musela som šlapať.

Trasu sme prešli dvakrát a potom prišlo naše oblúbené pasenie. Dnes bolo ale úplne skelé - Rengi Zuzka mala taký skvelý nápad že nech nás pustia, kto sa tam bude naťahovať s tými vodítkami. A oni ju poslúchli, som neverila vlastným očiam. Chvílku som sa ešte tvárila že sa pasiem a hladám dobrú trávu a potom.... Potom som sa akože zlakla, skoro si sadla na prdel  a davaaaaj žilinaaaa. Vraj som tam lietala ako potrhlý Arab - chvost hore, hlava jak labuť a nosila som sa pol metra nad zemou. Ale čo je hlavné - nenechala som sa chytiť. Vždy som ich nechala prísť tak na polmetra a davaaaaj preč. Trubka stála s vodítkom pri východe aby sme náhodou tade nezdrhli (lebo som samozrejme rozbláznila aj ostatné kone, iba Cashu to klasicky bojkotovala). Keď som sa poriadne vybehala a vyprdela tak som to proste zaparkovala k nej s výrazom toho najhodnejšieho koníčka na svete. Nechápem teda hlášku "ja ťa raz pretrhnem!" - to akože mňa? Za to že som prišla? Faaajn, nabudúce tam môžeš so mnou nocovať na tej lúčke...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář