Jdi na obsah Jdi na menu
 


23.9.2007-útek od Alice

25. 9. 2007

Tak dnes som to asi prehnala, uznávam. Ale tak oni si začali...

Najprv to vyzeralo celkom nevinne, zobrali ma s Cashu z výbehu. Som myslela že pásť alebo niečo také, tak som celkom spokojne išla. Dokonca ani tie kolesá čo sa ma snažili vo štvrtok zožrať som si akože nevšimla. Trošku som čumela na jednu dodávku čo sa tam motala, ale tie nie sú koňožravé. Aspoň myslím...

Ale potom zrada najväčšia - oni zatočili na jazdiareň. A zrada úplne nasjsamväčšia - nie na tú kam chodievame ale k susedom. A tam už tých koňožravých vecí bolo hodne. Najprv sa na mňa pokúsil zútočiť taký divný kôň, ale vyzeral nejako drevene a potom sa mi trubka na zemi pokúsila odkusnúť nožičky. Chcela som cez všetkých bubákov prebehnúť, ale nepustili ma. A na jazdiarni - ďalšia zrada. Susedia tam mali rozostavané kavalety a stojany na prekážky. A tie dokázatelne koňožravé sú. Navyše ma neviedla panička, má nejaký seknutý chrbát či čo, ale tá istá čo ma buzerovala pred týždňom. No pokúsila som sa úplne pochopitelne odtial ujsť, keď sa k tomu všetkému pridal ešte vlak čo išiel okolo tak som mala aj dobrý dôvod, ale zostala som nepochopená a nútili ma ďalej kráčať. Prešli sme skoro celú jazdiareň a to som už toho mala naozaj dosť. Skoro som cez ňu precválala a to som asi nemala. Pustila ma na lonž že chceš behať sviňa tak behaj. No ja som ju poslúchla, ale asi inak ako si predstavovala. Vraj som zdrhla ako starý profík - lonž som si prehodila na bok, hlavu na druhú stranu a davaaaaaaaj. Ani sa nesnažila ma udržať. Lonž zostala samozrejme za chvílku na zemi, mne na parelke sa hojdala len karabína. Cashu ale vôbec nechcela spolupracovať - ako som bežala okolo nich tak sa síce trochu zlakla, dokonca jej panička Báška padla, ale ona to vôbec nevyužila, nechápem. Zostala stáť a len kukala čo sa deje. Zato ja som sa predvádzala jak sa sluší a patrí - domov sa mi nechcelo, tak som len tak pobehovala okolo, nozdry naširoko, chvost jak anténu a taký vznosný klus - vraj sa dostala k slovu tá 1/4 araba ktorú na mne vôbec nevidno. No trubky držkovali všetky tri až sa hory zelenali. Panička si letela chytiť Monču ktorá sa našťastie zlakla a kukala na nás z bezpečnej vzdialenosti, ja som bola tiež potupne odchytená a išlo sa domov.

Teda omyl, nie domov - vrazili ma do malého výbehu a hnali bičom dokola. Ja som sa poctivo snažila zdrhnúť, ale nešlo to, všade tam bolo ohradník, dokonca ma aj nakopol. no tak som sa pokúsila kopnúť aj ja, nooo. Až na to že po "trénerke". A na moju smolu som sa aj trafila, síce len slabučko do ruky, ale predsa. To som asi nemala, dostala som pekných pár po zadku a stejne musela behať ďalej. Ako bol ten môj výkon okomentovaný radšej písať nebudem, ešte by mi to tu zavreli za neslušnosť. Ale bolo to niečo v zmysle že som piiiiiip, ktorá je úplne piiiiiiiip a vôbec nereagujem ako by mal normálny slušný kôň reagovať. No ale ja predsa nie som len tak obyčajný kôň, tak predsa tak nemôžem reagovať, no nie?

Nakoniec som aspoň jedným uchom začala vnímať že tam niekto je a niečo po mne chce, tak mi dali s behaním pokoj. Ale pomoooooc, sadli si na mňa. Proti tomu síce nič nemám a ani po mne nič okrem vykročiť a zastaviť a nenabúrať do stromu nechceli, ale aj tak by ma mal niekto poľutovať. Apoň že mi potom dali mrkvičku, to je ich jediné šťastie, inak by som sa s nimi už ani nebavila.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

a co tak?

(....., 28. 9. 2007 18:36)

a co tak zmenit sa na panickozravu kobylu a zbastit panicku. Podla mna by mohla byt v celku chutna a jedla:) treba skusit :P