22.09.2008 - zas tá jazdiareň
Ja viem, zase nič originálne, ale ja za to nemôžem. Dnes som rovno vyfasovala na chrbát Zuzku. A že trubka musí zamakať na sebe. Prischol jej Rengi. Páni, to bola radosť pozerať. Samozrejme pre mňa, ona sa tak nadšene netvárila. Teda vlastne sa tvárila hodne nešťastne, že jej jazdecké sebavedomie kleslo pod bod mrazu. Viala tam totiž ako špinavé prádlo. A to Rengi len nevinne, decentne klusal. A decentne si s ňou robil čo chcel. Ignoroval holene (alebo ich ona nevie dávať?), ignoroval vyberanie rohov atď. Ja som sa v tom jej trápení tak vyžívala, až som zabudla robiť bordel. Chodila som ako hodinky, naklusávala na 3 kroky a podobne. Len nech si na to moc nezvykajú.
A máme novú spoločnosť vo výbehu. Začali k nám púšťať Pepa. To je to malé divné krochkajúce stvorenie. A trubka má ďalší problém. Ako vysvetliť loveckému psovi, že nemá loviť? Aj keď mne sa to celkom páči, mohla by Pepa prihnať nejako mne pod kopýtka a jedného z nich by som snáď trafila...
Dnes sa o trefu pokúsila Cashu. Vinnie ju kusla do zadku a ona v zúfalej snahe nájsť, do čoho by zakusla, vyrazila po najbližšom psovi. Cestou samozrejme veľmi tesne minula trubku. A pre pár dňami sa jej dokonca podarilo zakusnúť Maťa. Šikovná je, mala by som si z nej brať príklad.