21.6. 2007 - víchor
Bojím bojím bojííííím. Teda nie že by som bola nejaký posero, ale víchrica to je na mňa teda moc. Kde to žijem? Kto to kedy videl v týchto končinách také búrky, brrr... No, ale od začiatku - cez deň klasika teplo, teda skôr neznesitelný hic, ani chvostom sa mi nechcelo pohnúť, ale tie otravné muchy... Tak som aspoň zaliezla do stajne a driemala čakajúc na večer, klídek, pohodu a trávičku vo výbehu. A miesto toho - tma, vietor čo sa snažil odniesť stromy, strechu a keby som sa neschovala tak určite aj mňa.
Panička došla až večer keď to prešlo - a vyklepaná ešte viac ako ja íhahaaa. Cestou videla padať stromy, kamión visieť z mostu, autá ktorá hádzalo po ceste - a ešte k tomu celá dedina skončila bez elektriky, no psina najväčšia. Trubka, mala radšej zostať doma - teda keby prišla a dala kýble tak neee, to ju samozrejme celkom rada vidím, ale zase sa mi vŕtala v kopytách, vraj čaptám a odchádzajú mi kam nemajú. Jak odchádzajú? Však ich mám stále na kopytách, nie? Nech sa nabudúce lepšie pozrie... A ešte mi aj nadávala keď som sa systematicky škrabala o strom - že si to všetko rozdrbem do krvi a ešte tam nechám aj polku hrivy. No môžem ja za to že ma to tak svrbí? Tak nech s tým niečo urobí keď sa jej nepáči, inak sa škrabať budem a budem a budem.
Teda aby som to upresnila - ona sa s tým aj snaží niečo robiť, ale ja sa to snažím bojkotovať. Keď zbadám to mazátko proti svrbeniu tak sa tvárim že ma to chce zožrať a keď donesie repelent tak robím divadlo hodné cirkusového umelca - tvárim sa akože sa postavím na zadné a tak. Ale aby som ju poriadne zmiatla tak občas stojím akoby sa nič nedialo a nechám sa nastriekať. Nech si nikdy nie je ničím istá, ihaaaaha
A večer - no večer začalo už vykúkať slnko a urobila sa dúha. A trubka si trieskala hlavu a nadávala (výnimočne sebe a nie mne) že nechala foťák doma, že vždy ho vláči jak blbec (prečo jak?) a zrovna dnes kedy naozaj bolo čo fotiť trčal foťák doma v skrinke. Tak jej treba, to má za tie kopytá...