1.6.2008 - Pepo
Včera sa zase oslavovalo. A niečo významné, bolo tu veeeľa ľudí a veeeľa psov, ale výnimočne boli v prevahe ľudia. Varil sa guláš, hralo, spievalo, no klasika. Trochu neklasika bola, že vydržali do 5 ráno. A že dnes nebolo v stajni len o nejakú tú opicu viac, ale pribudlo aj jedno prasa. Áno, prasa, také malé, flakaté. Aha:
Je to kríženec vietnamského s divočákom a vraj nevedia, čo s ním. Niet nad milé darčeky od milých kamarátov, ihahaaaa. Tak im treba, nech sa starajú. My sa staráme len o tie divné zvuky, čo to robí. Keď sa k nemu dostala Jenny a Pepo sa ju pokúsil zabiť, tak sme sa zastavili na opačnom konci výbehu. Mali z toho srandu, ale keď pred tým uteká Jenny, utečieme radšej aj my, čo keď to okrem psov žerie aj kone? Istota je ostota...
Budúci výbeh je stále len budúci výbeh. Diery ten "sa to" ešte furt nevykopal. Mohli by si švihnúť, začala tam rásť krásna trávička. Časť budúceho výbehu:
Inak nové nič, vonku je horúco, máme flákarinu, lebo v tom teple sa nikomu nič nechce. Dokonca ani jazdiť sa im nechce, chvaaalabohu.
Skoro som zabudla - ešte niečo je nové. Sedlovňa. Tie nepoužívané sedlá a uzdečky aspoň pekne visia, ihahaaaa: