1.2.2009 - snehová romatika
Tak nám zase nasnežilo. Vonku krásne, mali sme takú veselú náladu. Ale pod sedlo sa mi teda nechcelo vôbec, radšej by som s Gregorom lietala po výbehu a okusovala sa. Ale tak bola som potupne odchytená, nauzdená, nasedlaná a išlo sa. No, trošku som bola veselá, uskakovala pred všetkým možným aj nemožným, ale hneď na prvej cestičke do lesa sme naklusali, takže som nejaký veľký bordel ani nestihla robiť. Pomotkali sme sa po lese, chvíľku zacválali a potom nacvičovali také divné veci - do kopečka vyraziť, kúsok cval, potom sklusaťdolu. Otočka a zas. To som odpichla celkom slušne, sa mi to normálne páčilo.
Cestou domov ma šupli dopredu, akože pred Gregora. No zradaaaa, zrazu som musela všetkých bubákov strážiť sama. A ešte aj klusať popri tom. Ale asi som šikulka, lebo ma desne chválili. Šlapala som prvá až na koniec lesa, potom ma zase Gregor predbehol s výrazom no huraaaa, konečne môžem poriadne šlapať. Sa mu to hovorí, keď má také dlhé nohy...
Do stajne sme dorazili v pohode a trubka hneď zmizla - teda pokúsila sa. Hnať sa zadom a nemať klúče od brány... ihahaaaa. Tak si musela počkať na ďalší bus a šlapať pekne krásne okolo.