18.1.2008 - prechádzka
Dnes som bola po dlhej dobe vonku. Teda len v areáli družstva, ale aj tak. Albert musí chodiť chodiť a chodiť, tak sa bráva každý deň von a spolu s ním tolko koní kolko je ludí. Trubka spočiatku maturovala či ma zobrať alebo nie, chvílku to bolo ano...chvílku radšej nie, že je už tma...chvílku radšej nie že ju bolia tie je chromé kolená... Nakoniec to rozhodla Zuzka, že ona zoberie mňa, panička Gregora, Tomáš osla, Maťo Rengiho a Siťo pôjde ako "záloha" keby niečo. Takže ohlávky na hlavy a išlo sa. Ja som bola úplne hodný najhodnejší koníček, ani neviem prečo, asi som mala nejakú dobrú náladu. A hlavne som tam mala Gregora, väčšinou som sa mu pichla rovno za riť, tam ma nemohlo niž zožrať.
Po pár kolečkách po družstve sa Zuzka s paničkou vymenili - vraj som dobrá, tak nech si ma skúsi zobrať. A neuveríte - ja som hodná najhodnejšia zostala aj naďalej. Fatk sa so mnou niečo deje, nechápem to. S tými jej chromými kolenami stačilo trhnúť a išla by k zemi a ja som poslušne capkala na volnom vodítku vedla nej. Teda dva krát som uskočila, ale len tak decentne - otočka za bubákom (raz sa zákerne otvorili dvere a chystali sa ma zožrať a raz mi za zadkom ešte zákernejšie zahučalo auto ktoré určite žerie koníčky). Aj cez to koňo-noho-žravé drevo na zemi som prešla len s vyvalenými očami a funením. Budem sa musieť polepšiť...
Nakoniec nás nechali trochu popásť na lúčke, tam som riadne popreháňala Siťka - držal ma on, trubka za mnou nevládala chodiť, po tých dierach od kopýt jej to každú chvílu zvrtlo nohu a kto mal to jej skuvíňanie počúvať... A mne sa smiali,vraj som žrala tú trávu jak keby som mesiac nemala vidieť žrádlo. Trapkovia...
Však ja im to nabudúce osladím, môžu sa tešiť.