17.5.2008 - brigáda
Huraaa, bude sa nám rozširovať výbeh. Všetci ľudkovia dnes makali ako o život. Kosili, zbierali bordel, hrabali trávičku - samozrejme ju triedili na vhodnú pre koníčky a nevhodnú pre koníčky. Tá vhodná sa hádzala cez plot - teda ak ju zrovna nehádzala moja trubka, vtedy jej väčšina skončila na jej hlave a na plote. Už len narobiť diery na stĺpy a natiahnuť nový plot. Ale to vraj až nabudúce, padavky.
Poobede si zmysleli, že sa ide jazdiť. Samozrejme sa spustil vetrisko a vyzerlo to na lejak. Tak sa pustili do upratovania šatne. Myslela som, že máme vyhraté, ale keď vietor po 2 hodinách bol taký istý a mraky rozfúkalo, tak nás to predsa len neminulo.
Dnes mi robila spoločnosť Vinnie. Od začiatku zdieľala môj názor, že to nie je dobrý nápad. Od stajne nechcela, popod stromy nechcela, ale vyslyšaná nebola.
Keď sme vyšli z družstva, samozrejme sme na tej úzkej ceste stretli Jeep - ako inak aj s prívesom. A príves čo? Žerie nožičky. Takže aj keď slušne zastali a počkali, kým prejdeme, akonáhle sa pohli, vyrazila som vpred. Ako vždy - nestretlo sa to spochopením. A to som nás len chcela chrániť. Tak som začala taktne naznačovať, že ako po tejto cestičke nie, tu sú kríky a v nich bubáky a čo takto krížom cez pole. Pri mojom ďalšom vyrazení ma nestihla ubrzdiť (lepším sa, ihaaaaa), lízli sme to tesne okolo Vinnie - že sa tam jej noha už nezmestila, za to ja predsa nemôžem, mala s ňou uhnúť. Ale nasrala sa, riadne. Tak som skúsila pre zmenu stáť, že teda nemôžem bežať, tak budem stáť. Ani tak sa nepáčilo. Skúsila som aj trochu na zadné, ale s tou jej váhou na chrbte žiadna sláva. Nakoniec som to vzdala - a za odmenu rovno klus. Dlhý klus. Ešte dlhší klus. Potom trochu popásť a zase klus. Aj som sa snažila, že akože kroook, ale vždy prišla holeň, cmuknutie a musela som ďalej. Domov som sa ledva doplížila, už ma netrápili ani kríčky, ani bubáci, asi aj ten príves by mi nevadil, keby mi odkusol nožičku, nemusela by som pod sedlo.