17.12.2007 - po PNke
Skončili mi zlaté časy... Panička sa tu 2 týždne neukázala. Vraj bola chorá či čo. No kludne mohla aj dlhšie marodiť, mne teda nechýbala. Žiadne trapne prechádzky, žiadne ustupovanie a cúvanie a podobné koniny. Či kraviny? Asi koniny keďže to robíme my. No proste som sa len flákala a žrala.
Ale zrúda jedna, jeden podraz na mňa predsa len urobila aj keď zdialky. Poslala mi sem veterinára, vraj zaočkovať. No najprv som Zuzku chcela decentne upozorniť kpýtkom na pleci že toto teda nieee, žiaden vet, žiadne injekcie, tie predsa žerú koníky... Ale nezabralo to, tak som trošku vetovi pomasírovala chrbát a pokúsila sa ho prepasírovať von zo stjane - no a čo že cez stenu, to je predsa jedno nie? Nakoniec mi ju ale predsa pichli, skoro som to neprežila... A ešte mi trubka odkázala že mi hneď jednu poklepe po hlave lopatou a chrbát mi namasíruje vidlami. Ihaaa ihaaa, no to by som sa pozrela...
Nasrali ma teda riadne, som im to dala pocítiť... Ja som bola dobrá a oni na mňa takto. Tak aj ja na nich - Bášku som skoro kusla keď chcela aby som ustúpila. Radšej iba skoro, predsa len tak moc som si na prvý krát nedovolila.
V piatok prišla prvý krát panička - skúsila som sa zašklebiť aj na ňu ale dostala som taký preplesk že som nestíhala pleštiť oči. V pondelok som už pre istotu poslúchala, len keď pre mňa išla do výbehu s ohlávkou a išla ma chytiť za nos tak som sa ohnala. No zase preplesk, tentokrát ohlávkou. Ani oči som už vypleštiť nestihla. A ešte aj pri žrádle otravovala - kýbel pred nosom a že cúvni. No som jej to chcela vysvetliť že ako to je môj kýbel a nech ho tam okamžite položí lebo ja som mesiac nežrala. A zase som dostala po čumáku a potupne sa uhnúť musela. Asi sa odsťahujem...
Čakanie na večeru...
Oslík - pojazdný stolík :o)