16.4.2008 - kopýtka
Dnes prší. Teda pršalo. Poobede to ako naschvál prestalo. Ale jazdiť sa chvalabohu nešlo. Rašpla a nôž nás ale neminuli. Najprv ošmakali kopytá Romanci, chúďa ledva na nich potom stála. Ale vraj to bolo treba. Sadisti.
Ja som to zvládala celkom v pohode, kopytá mám OK, ale stáť sa mi teda nechcelo. Ešte jednu nohu som držala, ale druhú, tak to už neeee. A keďže viem, že sa stačí zvaliť a trubka pustí, tak som sa po nej válala čo mi sily stačili. Ale zrúda si zobrala na pomoc Siťa - a bolo po radosti. Teda skúšala som to aj naňho, ale neúspešne. A tú rozperku mi nakoniec vyrezal, aj keď som sa bránila zubami kopytami.