Jdi na obsah Jdi na menu
 


15.3.2008 - zase pod sedlo

19. 3. 2008

Počasie ma zradilo. Od rána svieti slniečko, teplúčko, no podraz najväčší. Trubka sa poobede dorútila a že hurá, ide sa jazdiť. Zase som na chrbát dostala Winteca, doňho Zuzku a išlo sa. Tentokrát s nami išiel aj Rengi so Zuzou. Išli sme tou istou trasou ako minule. Keď sme prechádzali okolo družstva, ich strážne psisko na nás klidne kukalo a keď sme ho mali za zadkom, s ohromným rachotom vyrazil po nás. Okrem štekania totiž robila rámus reťaz, na ktorej bol priviazaný. Všetci 3 sme sa snažili vyraziť, ale tie moje nohy ma zase zradili a po 2 metroch som radšej zostala stáť. Gregor sa dokonca nenamáhal ani tie 2 metre, len si pridupol. Zradca.

Prešli sme ešte kúsok, potom nás nechali chvílku okusovať trávu, ale keďže som vymýšlala vraj ko*otiny, po pár kusoch sa išlo späť. Na jednom mieste sa mi tak šmykli nohy, že sme si skoro lahli aj so Zuzkou. Som sa čumákom odrážala do zeme - a oni sa na tom ešte bavili, necity jedny.

Ale najväčšia zrada prišla s príchodom k bráne na družstvo. Zuzka zosadla, vyskočila na Gregora, mňa si zobrala panička a že ide sa do stajne. To akože sama? Bez nich? Sa zbláznila už úplne?

No ťapkala som, s tou blbou uzdečkou na hlave sa nedá moc vymýšlať, ale došli sme len po Katkinu maštal. Tam bolo BUBÁÁÁK jak svet. hučiace auto. No fakt, nekecám, hučalo. Nie ako motor, to poznám, ale tak inak, výhražne. A občas vyplulo nejaké súčiastky. Som sa tam pos*ala od strachu, hanba nehanba. Ale aspoň som to dobre nasmerovala, rovno Katke pred dvere, iha haaaa.

Z koňožravého auta sa nakoniec vyklula ľudožravá ženská. Vysávala a upratovala si auto. Keď ju panička asi 10 krát poprosila, aby to na chvílku vypla, že sa bojím, tak síce vypla, ale jedovatú poznámku "na čo je taký kôň" si neodpustila. Jak na čo? To akože som zbytočná? Ja som predsa na žranie a s*anie, no nie? Na dôkaz som hrdo prekráčala okolo a snažila sa zatlačiť oči späť a nečumeť po tom aute moc okato. Síce bolo ticho, ale jeden nikdy nevie.

Ďalší bubák, teda vlastne veeeeeeeľa bubákov bolo už skoro pri našej maštali. Susedia si tam robia jazdiareň a mali upratovaciu brigádu. A bordel nahádzali k našej cestičke. No jak k tomu slušný kôň príde, aby sa tam zničoho nič objavila kopa bubákov vpravo od cesty a kopa ľudských divne sa hýbajúcich bubákov vľavo od cesty? Na obidve strany valiť oči neviem, takže som pre istotu prirástla do zeme a odmietla sa pohnúť. Trubka ma síce trápne podplácala maškrtami, ale nedala som sa. Viac ako krok som odmietala spraviť. Nakoniec sme to ale nejako prešli, ale potom ďalší bubááááák - za plotom. Niekto sa tam hýbal a tam predsa nikdy nikto nebol. Snažila sa ma stočiť smerom do stajne, ale to by som mala bubáka za chrbtom a to teda neee. Ale pokoj nedala, takže výsledkom bola klusová piaffa bokom, s hlavou vykútenou a okom vyvaleným. Vraj škoda, že tam nemal nikto kameru, to by bolo aspoň na olympiádu. Do výbehu som nakoniec došla živá a zdravá, ale len vďaka mojej ostražitosti a stráženiu bubákov.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář