14.7.2008 - do dzedziny
Najprv novinky po týždni. V piatok prišlo seno - huraaaaa. Cez víkend začali makať na rozšírení výbehu - huraaaaa huraaaaa. Ale dnes si to pokašlali. Že pod sedlo. No dobre, po týždni som sa aj celkom tešila že sa prebehnem, vonku sa príjemne ochladilo, ani muchy vďaka vetru neotravovali. A oni? Oni si to namierili do dediny. Jak že cez kolajnice? Tie predsa žerú koníkom nožičky. Som ich musela preskočiť, inak neviem neviem. Ten koňožravý taxík vpravo....a nebezpečný kýbel vľavo... No bolo to fakt o život. A úplne najhoršie - vraj cyklistická rampa. No mne je jedno, ako sa to volá, bolo to evidentne nebezpečné. Keď išli cez to Rengi a Gregor, tak to z akaždým vydalo dovné zvuky. Vraj len zakopli, no to im tak uverím. Ja som rázne odmietla cez to prejsť, ja sa mám rada. Ale so Zuzkou (dnes som dostala na chrbát ju) sa moc diskutovať nedá. Zoskočila dole a za ňou som už prejsť musela. Trubka sa trápila s Gregorom - mal ju total na háku, taký príjemný pohľad a zároveň návod pre mňa. Ona chcela dopredu, on išiel dozadu, alebo stál ako pribitý. Budem to musieť aj ja skúsiť nabudúce.
Spravili sme si kolečko, prešli okolo jazera - to viete, že aj voda žerie koňom nožičky? Takže starostlivo obchádzať každú mláku, aj tie schované v tráve. A zase cez tú nebezpečnú rampu. Dokonca sme stretli aj miešačku - bubaaaaaak najväčší. Kolajnice som už nepreskočila, ale prešla som ich pre istotu hoooodne rýchlo. Aspoň že nás nechali na záver kusnúť aj trochu trávy.