Jdi na obsah Jdi na menu
 


14.5.2008 - už klusááááme a klusáááááme

16. 5. 2008

Tak sa po dlhšej dobe hlásim. Panička na mňa kašlala, resp. na mňa bohužial nie, ale na môj občasník ano. Takže čo sa zatiaľ udialo...

Romanca sa presťahovala do Francúzska. Cestu vraj zvládla celkom v pohode, napriek tomu že trvala 16 hodín. Teraz si zvyká v novom - je tam ako obor medzi trpaslíkmi :o) a ešte k tomu bosá, no hruuuuuuza. Ale vraj sa má dobre a priebežne bude posielať správy.

Miesto nej sa rovno nasťahoval ďalší obyvateľ - valach Ringo. Má boľavé nohy, prišiel sa dať dokopy. Len aby som dokopy nedala ja jeho... Ale zatiaľ - ako vždy - ho predomnou schovávajú v malej ohrádke. Že nech si najprv zvykne na výbeh, je to totiž klasický boxový kôň, ktorý na noc ešte musí dostávať deku a s koňmi v stáde moc nebol. Fotky tu: http://picasaweb.google.com/zuzana636379/RingoNovyClen

A čo mám nové ja - už chodím klusať. A čoraz viac. Ona si tú moju dobrotu fakt neváži. Minule, ešte keď tu bola Romanca a išli sme spolu von, tak som sa jej taktne snažila dať najavo, že teda utekať ano, ale kade chcem ja - no skončili sme v polke poľa s vreštiacim ujom z družstva za zadkom, že im šlapeme po poli. No ich problém, keby mi ten pes na reťazi nevybehol za zadkom, tak nikam nepobežím ani ja. Že mi za tým zadkom vybehol už 100 krát je samozrejme úplne nepodstatné.

Na ďalšej vychádzke som si to chcela zopakovať, ten šprint sa mi celkom páčil. Aj sa mi na 3 pokus podarilo vyraziť, ale po 2 metroch som zistila, že si nevidím na nohy - to niečo na poli bolo podozrivo vysoké, tak som radšej zostala stáť, aby mi to neodkuslo nožičky. A trubka - no trubka sa vymenila so Zuzkou a mala som po radosti, tá ma nepustila už vôbec nikam.

A dnes - dnes sme boli vonku skoro hodinu. Drzosť najväčšia. Trochu sme zmenili trasu a tam klusali a klusali a klusali a klus.... až sa mi z toho motalo pred očami. Potom trochu popásť a zase klus a klus a klus a klus a.... a potom sa sa už len vliekla domov, uši zvesené, hlava zvesená, no celé zle, ani blbosti vymýšlať sa mi nechcelo. A ona sa na tom ešte bavila. A že nabudúce skúsime pár metrov cval, že už by som to mala zvládať. Teda to bol nápad Zuzky, trubka je na to moc posera, už si dohadovala, ktorého koňa si zoberie pod zadok, že dávno necválala a milión ďalších výhovoriek. Tak prečo to robí, keď sa bojí? Nebolo by nám obidvom lepšie doma?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář