14.12.2008
Huraaaa, boli sme vonku. Nejakým zázrakom aj počko bolo celkom fajn. Cestu po dedine som jej riadne spriemnila - lakala som sa každého tieňa, každého pohybu aj nepohybu. Ale keď sme konečne prišli do lesa a naklusali, tak sa mi to šmýkalo, že sa ani bordel nedal robiť. Ešte som aj musela cupitať, aby som sa neprerazila. No riadna makačka. Po pár metroch som sa už len vliekla ako tieň ďaleko za Gregorom. Cestou sme dokonca cválali, bolo to fajn, nešmýkalo sa tam, ale bola som už tak uťahaná, že som proste nevládala. Aj keď paničku som skoro odložila - zaflekovala som pred jednou podozrivou jamou a skoro sa porúčala. Nebyť tých jej westernových kožených gatí, ktoré držia v sedle ako prilepené....
Obišli sme si Čuňovecké jazerá a nabrali smer domov. To mi už Gregor utekal aj v kroku. Chudák desne sa nudil, ale ja som už fakt nevládala. Panička skoro primrzla v sedle, tak ma donútila ešte trochu poklusať. Po návrate som sa už len odplížila do ďaaaalekého rohu, nech mi dajú všetci svatý pokoj.
A ešte máme veselo so psami. Maxíček sa rozhodol, že tu bude šéfom. Najprv to rázne zubami vysvetlil Juniorovi, ďalší týždeň zase Dragovi. Ten chúďa skončil na veterine, museli mu štopkať ucho. Panička musí chodiť bez psov, pre istotu. My figurujeme našťastie len ako diváci, nás sa nikto nesnaží riešiť.