A zase pod sedlo. A dva dni po sebe. V nedelu to bola zrada najzradovatejšia - panička tam nebola, ale po sedlo som musela. Vrchol drzosti. To škrabkanie a čistenie bolo fajn, ale prečo to sedlo? A tá váha? Pod ňou sa ani blbosti nedalo robiť.
V pondelok sa na mňa vydrápala panička - a celkom nečakane sa išlo von. Išli s nami Gregor a Rengi. Stretli sme iba 1 kamión, aj som sa chvílku chcela tváriť, že je koňožravý, ale nebola som pochopená. Našťastie sme neboli moc ďaleko a zapadli sme do trávičky.
Ani nie po 5 minútach sa zavelil odchod. Odchod? Ja odchod? Ja chcem trávičku. Skúsila som škaredé xichty a cúvanie a akože ja sa postavím na zadné. Ale Rengi sa už zbabelo pobral domov, mňa pichli Gregorovi do zadku - teda nie doslova samozrejme, by som sa tam nezmestila - tak som radšej išla aj ja, náhodou by ma tam nechali a čo potom.
Čo je pozitívne, potkýnam sa čoraz menej, takže ešte chvíľku a potom sa tešte, vám tie vaše prechádzky osladím.